V Prahe

Autor: Denis Jacko | 19.1.2021 o 14:26 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  80x

som jazdil v električke načierno a jazyk sa mi šklbal pri každom prevrate Vždy som jazdil načierno Malá rebélia vo veľkom meste väčšom ako pozostatky spomienok

Básne som skladal od brucha Od prirodzenia a nemyslím tým to s ktorým pohybujem ale s tým s ktorým som sa narodil

Nikdy som nevyčnieval z radu Rovno som ho celý prekotil a vypadol na stránky tak nedopísané ako polnoc pred šiestou hodinou

Mesto mi buble v žilách Iba to je niečo načo si dokážem spomenúť Právne zákutia utajených budov nechávam za sebou

Ulice stále nepoznám po názvoch Jediné načo si spomínam je vôňa tak čistá ako novorodenec ktorý potrebuje okraje v zošite lebo sa nestihol spamätať

Kde sa radím Po sebadeštrukčných útokoch a privieraniu viečok nad ostatkom Sĺnk ktoré zhasli skôr ako sa stihli narodiť Do večnosti

Večnosť je sviňa ktorej už nepodám ruku Mám s ňou veľa poťahovačiek za prsty a mám veľa poťahovačiek s jej sestrami a bratmi

V Prahe byť anonym je najkrajšia skutočnosť ktorá môže prísť A ona príde naozaj Prevalcuje ťa bytím a jemne obreže predstavy veľkých očí

Byť stratený nie je klišé z kníh ak hľadáš súvislosť tá nepríde Nikdy a za žiadnych okolností Hoď sa do vody ako neplavec a buď sa naučís plávať alebo vykopeš studňu

Tak krásne momenty Jazdiť načierno v električke a do taktu hučiacich koľaji spievať Anděla od Karla Kryla Zvyčajne to končilo potleskom pritomných

V Prahe som ľubil nenávidel odpúšťal opúšťal zabúdal a pamätal Geniálna hustota podnebia je niečo čo rád nasávam a to vždy

Pomýlil som si zmysly a celých dvadsaťsedem rokov si myslel že podstata je v láske Tú som si zmenil na drobné a ani tie mi v zmenárni nezobrali

Len stále verím tomu hlasu ktorý mi sem tam našepkáva z vnútra do vnútra Občas som ako kanibal myslím len na ľudské telá na nič viac sa nezmôžem

Opakujem sa po tretinách a milujem jazdu v električke načierno iba vtedy to má správnu príchuť Praha sa nepýta Praha pulzuje žije

Potiahnuť si suchý bod neznamená zatratenie je to iba odmlka Praha mi má ešte veľa čo povedať tak jej načúvam načúvam načúvam načúvam 

Niekedy sme ako jeden Nevnímame sa pretože nikto z nás nechce vedieť pravdu Na tú sme aj tak príliš My vieme že pravda je ohybná

Nechcem už písať o náhodách Veľmi veľa sa mi ich udialo a v konečnom dôsledku nehovoriť je tiché pritakávanie Tak čo by som mal

A už som spomínal že som jazdil v električke vždy načierno Ale v metre tam som si to nedovolil

 

Viac na: https://www.facebook.com/spisovatel.odvsadial/
Záznamy zo streamov nájdeš na mojom IG (https://www.instagram.com/dennyjacko/) v sekcii IGTV

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum preferencií: Prepad kotlebovcov pokračuje, Za ľudí poskočili nad čiaru

Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.

Komentár Zuzany Kepplovej

Očkovacia stratégia je dielo skazy

Strhla sa klasická východoeurópska lobovačka.


Už ste čítali?