Rakénrol alebo pank?

Autor: Denis Jacko | 29.9.2020 o 23:00 | (upravené 30.9.2020 o 0:42) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

Ja viem. Tieto reči, by som mal viesť, keď budem starý s prostatou a nejakou dvadsiatkou v posteli. No pustil som si Boba Seggera a zabudol počítať.

 
Prišiel som na chuť tretej cenovej. Putikám, kde sa ešte nevytratila ľudskosť, zatiaľ čo čas a “socikovské” názory sa nemenia. 
V konečnom dôsledku jebať nato. Slovné spojenie “jebať nato” používam zámerne. To len, aby som znova hral formu, že som vulgárny a ľudia sa ma pýtali, že prečo toľko v textoch/básniach nadávam.


Milujem to, keď sa každý snaží ukázať v tom najlepšom svetle a tvári sa, že také slová (poprípade myšlienky) vôbec, ale že kurva vôbec neexistujú.
Kľudne si ostante na pomyselnom pózerskom rebríčku, ja si naň zchuti vyhoním a dokonca aj odpľujem.


Nedávno som čítal úvahu od niekoho fundovaného vo sfére póézie. Ževraj mladí autori to preháňajú s vetou - Poéziu musíš žiť. 
Nemusíte nikdy nič. Keď ma to prepadne, tak celý deň nevypadnem z postele. Raňajkujem tam, obedujem a dokonca si aj odtiaľ odpľuvnem a hrám sám so sebou súťaž v “diake dopľuvnutia”. Môj osobný rekord je cca 2,30m. To preto, lebo mám malý byt a môj výkon zastaví vstavaná skriňa.

 
Vráťme sa naspäť k poézii, vlastne nie tak celkovo k poézii, ako k písaniu. 
O čom chce človek písať, keď si ničím neprejde - nič si neprežije. 
Nedávno som sa na tomto pochytil s jednym postarším básnikom. Vytýkal mi, že to je kokotina, lebo aj keď sedíš doma, tak vieš písať.
Jasné, no tie tapety v záchode prídu každému nevynímajúc autora ako ohraná kazeta (archaizmus v praxi).


Nemyslím si, že umelcom sa človek musí narodiť. Môj osobný postoj k tomu celémi je ten, že je umenie, aj vedieť dobre pozametať podlahu. Kľudne zmente môj názor.


Nemám právo vynášať rozsudky, ani dávať žiadne rady do života a duplom do tvorby niekoho. 
Niekedy je počúvanie všetkých rád, len na škodu. 
Človek sa potom usmerňuje poďla toho a stráca seba samého.
A kto tu chce ďalšieho Mozarta alebo Brahmsa, keď mu stačí originál.


Vo vyššie spomenutej “kritike mladého autora” bolo spomenuté aj (parafrázujem): Mladí si myslia, že teraz ich tvorbe nikto nerozumie, ale ľudia ju pochopia, až po (ich) smrti.
S týmto súhlasím. Je strašná blbosť sa spoliehať nato, že Van Gogh za svoj život predal, len jeden obraz.


Kľudne sa snažte tvoriť a kľudne tvorte a kašlite na všetky poučky, ktoré sa vám snažia natlačiť do podvedomia. Zachovať si originalitu je viac, ako sa držať pevne stanovených osnov. 
Príklad: Ten postarší básnik, ktorého som spomínal vyššie mi povedal (vedel, že milujem beat generáciu a Bukowského): Nepíšeš ako Bukowski, ani ako Kerouac a Ginsberg. Mal som sa vtedy uraziť? Nie! Povedal som mu: Ďakujem, viem aspoň, že som stále sám sebou a originálny vo svojich slovách, ktoré skladám do básni.
Skúste sa nad tým zamyslieť.


Najdôležitejšia vec, na tom celom (písaní) je veľa čítať. Aj ten obyčajný leták z Kauflandu, vám dá viac, ako by ste si boli mysleli. 
Zamerajte sa na slová. Na ich skladbu, na melódiu v hlase, keď to celé čítate.
Aj zlá báseň sa dá podať (s istými hereckými vlohami) dobre. 
A čím je básnik, ktorý prednáša svoju tvorbu pred publikom, ako nie hercom?


Stále si myslím, že som si príliš málo odžil a príliš málo napísal (mám doteraz napísaných cca 1000+ básni - to odkedy som to začal brať seriózne). 
Týmto celým som nechcel v žiadnom prípade povedať to, aby ste si ani zaboha nenechali poradiť a usmerniť sa vo svojej tvorbe. Ide len o to - Nestratiť samého seba. Tomu rozumiem. Tiež som hral cca osem rokov basketbal a myslel si, že zo mňa bude hviezda. To je v poriadku, to je prirodzený vývoj.


Keby mi moje deti (tie chválabohu nemám) povedali, že chcú písať, nebral by som im to. To bude pravdepodobne mojou výchovu, ktorú som dostal od svojich rodičov. Vždy ma podporovali v každom smere, ktorým som sa rozhodol vydať. A ja im zato ďakujem. Aj vďaka nim som mal krásne detstvo. 
Hoci sa rozhodli odpojiť, keď som mal trinásť, cítil som VŽDY ich podporu. A to je niečo, čo by som chcel sám aplikovať.


Byť umelcom nie je žiadna cesta, je to voľba. A je už len a len na vás, že či to celé dokážete vstrebať a prijať.


Ja vám osobne prajem veľa šťastia.


Ak by sa náhodou našiel niekto z vas, kto potrebuje “opornú barličku”, alebo len niekoho, kto vypočuje jeho pištiace vnútro, kľudne sa mi ozvite. 
ddenisjacko@gmail.com

No stále hovorím, mám málo rokov nato, aby som vám dokázal poradiť.
Raďsej si dajte to víno, čo vám núka dedo, to spraví viacej úžitku, ako ja.


Opatrujte sa. (Jany prepáč)


Štokholm 29.9. neistého roku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.


Už ste čítali?