Napísal by som ti Ahoj?

Autor: Denis Jacko | 25.9.2020 o 22:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  94x

Táto doba krásne vonia. Táto doba je veľká kokotina. Áno, znova nadávam. A sľubujem, že v tom ani zaboha nepoľavím.
Sú to iba slová. Slová, ktoré majú vypovednú hodnotu, rovnako ako tie ostatné.


Pred pár dňami som kráčal po “Mojzeske” dole bez a mal som to totálne presne tam. Exoval som dvojitých Jägerov, zapíjal ich pivom a bolo mi dobre. 
Potom som si doma ogrcal celú podlahu a viete čo? Bolo mi fajn.


Napísal by som ti “Ahoj”, dokonca by som ti to aj povedal. No konečný stav mojej mysle je ten, že keď svitne, tak mám potrebu vnímať iba ráno. 


Nič neprekoná ten pocit, keď sa ráno budím a stojí mi penis. Otrepem sa zo včerajška a uvedomím si, že nie je ani 9 hodín ráno. 
Nedá mi to a pousmejem sa nad tým, keď som ráno od teba odchádzal a sedel v emhádečke. Stále cítim tvoje pery na mojom penise, keď si potom prehĺtla moje šťastie, keď som prevracal viečka do stropu. Krásne.


Feministka je iba zle pomilovaná žena. Toto som naposledy napísal na birdz.sk a čakal na všetkých pokrytcov, ktorí mi začnú nadávať. Milujem to. Sedím so založenými rukami a čítam tie pózerske komentáre. Milujem tie pseudochlapské existencie, ktoré sa snažia kontrovať ženským, len aby si v konečnom výsledku omočili. Je to tak povrchné, ako užívateľ XY, ktorý sa snažil nahnať pozítivnu karmu na tomto portáli. A potom si pozrieš jeho profil a ten človek je obyčajný lúzer. A vraj ja som pózer. Krásne. 


Teraz mu venujem celú vetu. Možno dve. Môj zlatý, si viacej v piči, ako ja, keď nedokážem vnímať svoje okolie a je mi jedno, kto-čo hovorí. Máš pocit, že si naložil “deep basnikovi”. Gratulujem, to je tvoj životný úspech a hviezdičky.
Videl som to, ako chodíš vonku medzi ľudí. Toto je koniec, koniec pochopil každý.
Teraz som pózersky ja. Ale to si si vypýtal.


Napísal by som ti “Ahoj”. Ale ďalšie príbehy sa tu neriešia. Ryšavky nezaújíma nič, ani tvoja existencia. Iba chcú rozvíriť vaše vnútra. Vnútra. Krásne poetické. A to je ich posledný vzdor, kde sa oprú.
Mám rád brokolicu a syr. To je pravda. Známi, ktorí ma poznajú, vedia, že milujem pivo. Prepáčte, ale presedlal som na červené. 


“Ty jebeš syr do všetkého, čo varíš”. 
Okay, a čo je na tom zlé? Toto mi hovorila, kým neochutnala, to čo som navaril.
Pokým ste vo vzťahu, tak to vezmete v pohode a snažíte sa vysvetliť, že prečo.
Potom začne tá “vraj” krutá realita. Krásne. Ani som si neuvedomil, že je koniec. 
Cítil som to isté, čo aj predtým. A to som vraj primitív. 


(Poznámka autora: Ak to už od začiatku necítite, tak sa nič nezmení.)


Ostal som ticho. Nepotreboval som nič povedať. A to možno nasere každého. Ale konečný dôsledok? Jebať. 


Ostať za kokota? 
Kľudne. 
A kľudne budem naďalej za toho a oného.


Napísal by som ti Ahoj?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?