Plameň vo váze zaiskril,
vyšľahol mŕtve lupene
a ostala len pravda.
Tu ťažko zvládam
a knokautujem ju
jedovatými ústami.
Nech sa machule rozpijú,
budem im sekundovať
a vsakovať tvoju šťavu.
Otvor mi náruč,
našpúľ pery
a nechaj môj jazyk tancovať.
A nechaj ho
kĺzať sa nižšie
po tvojom bruchu.
A potom stehná,
obeťami zubov,
obeťami silných bozkov.
A potom nebo,
tvoje hlasné vzdychy
a záchvevy.
Odpájam realitu
a vraciam čas,
no ručičky si stále idú svoje.
Moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
