Hovorím.
Príliš nahlas o pálčivých témach
a nikdy si nedávam servítku.
Hovorím.
Príliš potichu rozcapený s tebou v posteli,
ani vtedy si nedávam servítku,
len na konci.
Hovorím.
Pravdu veľmi často a zanietene.
Klamstvo je sračka.
Hovorím.
Keď sa ma nikto na nič nepýta
a skáčem ľuďom do reči,
to už asi z princípu.
Hovorím.
O snoch, ktoré sa plnia
O túžbach ktoré sa naplnili
a celkovo som taký šťastný blbec.
Hovorím.
O neznesiteľných mukách,
za ktoré by som mal byť rád,
lebo mi prinášajú život do rúk.
Hovorím.
O telách a láskach,
no nikdy ich neporovnávam
... keď si tak pomyslím na seba.
Hovorím.
O tiahe, čo mi visí nad hlavou,
keď viem, že o chvíľu spŕchne
... vlastne len pičujem na dážď.
Hovorím.
Aj keď sa moje pery nehýbu,
to vnútorné obrazce
so mnou zvádzajú monológ.
Hovorím.
V dobrej nálade,
ktorá sa vie bleskurýchle zmeniť.
Hovorím.
Do vetra a po vetre.
Do skál, ktoré vedia načúvať
a do hladiny jazera,
ktorá mi svojimi vlnkami odpovedá.
Hovorím.
Ako zmyslov zbavený.
V úžase, záchvate, chaoticky
... proste čistý jebo.
Hovorím.
O pive, ktoré je dobré
a o tom ako neznášam Heineken.
Hovorím.
O láske, strachu, politike...
A veľa krát ich všetky splietam,
ako klbko pre hravé mača.
Hovorím.
V banálnych metaforách,
ktorých význam nechávam,
len tak doznievať.
Hovorím.
Áno hovorím,
už len stačí
sa naučiť počúvať.
Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts