-O tretej ráno nespia len feťáci a lúzri.
-A ty si ktoré z toho?
-Ja som spisovateľ.
-Tak to teda mení celú situáciu, pardón.
Tento svojsky tón u žien som jakživ miloval.
-Kapitolu o mne máme za sebou, ale čo ty?
-To by si chcel vedieť...
Mrška, odmlčala sa, len aby videla moju reakciu. Začala hra na mačku a myš, no dobre.
Pousmial som sa, napil z piva a pokračoval.
-Vieš, že pre istotu ani nie?
-Veľkomesto a skorá ranná hodina, som tu práve preto, lebo nechcem vedieť už nič.
-Spisovateľ... A o čom píšeš?
-Nie som spisovateľ, to som len tak kecal. Počul som, že to u žien máva úspech. Živím sa ako pastier dobytka.
Sám som v ten moment netušil, aká to je super metafora. Ďakujem ti pivný bože.
Prekrúca očami a kýve hlavou do strán. Jasne, že mi neverí, kto by už len takúto kokotinu vypustil. Keby som bol pastier dobytka, tak by som to bol určite nespomínal a naopak. Jebať celý svet s tými jeho paradoxami.
-Tááák a o čom to píšeš?
-O ženách a ich záhyboch na tele.
Jemne sa zapýrila a usmiala na mňa, trafil som klinček po hlavičke. Niekedy to je tak jednoduché. A asi preto ma to tak nebaví...
Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts
