Na počiatku

Autor: Denis Jacko | 1.1.2016 o 15:49 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  121x

Má už dosť veľa rokov nato, aby vedel, čo s nudou, ale on nie. Vyžíva sa v ničení a devastovaní všetkého možného. Tento krát si zo svojej najvyššej dobroty zmyslel ďalšiu vec. Sedel v koženom kresle s vyloženými nohami na taburetke a škrabal sa v rozkroku. Ako malé dieťa niečo v kuse kreslil a škrtal do notesu. Každý nepodarok len skrčil a hodil na zem, z čoho sa začínala formovať už celkom slušná kôpka. Šéfoval ten najväčšej firme a jeho podriadený boli tí najlepší podriadení vôbec. Jemu to bolo jedno, ručal na nich každú chvíľu pre hocakú maličkosť. Teraz mu už naozaj prestávali rozumieť. Celé dni je zavretý v tej svojej kancelárii a v kuse niečo čmára a čmára. Nikto sa neodvážil k nemu ani len priblížiť, pretože dobre vedeli, čo zo znamená, keď nemá náladu a na niečom pracuje. Dokonca ani ten z nich najviac rebelujúci a najodvážnejší si nedovolil ho vyrušiť. Mali proste smolu, v ich firme vládol zákon silnejšieho.

V jeden deň, tak sedeli na obede a z reproduktoru sa ozval jeho hlas v tej najlepšej nálade akú vôbec počuli. Celú firmu si zvolal do zasadačky, pripravený na nich vytasiť svoj najväčší tromf. Keď tam prišli už sa nervózne prechádzal po pódiu s rukami za chrbtom. Pristúpil k rečníckemu pultu a spustil. „Vážení podriadení, vítam Vás, ako ste si všimli v uplynulej dobe som úmorne pracoval na jednom projekte.“ „Projekte, ktorý je tak dokonalý, že som na seba nesmierne hrdý.“ Zasmial sa a jeho smiech sa ozýval celou sálou. Všetci ako na pokyn sa začali smiať tiež, keďže strach v nich zakorenený bol silnejší ako odvaha. Spustil premietačku a na stene sa objavil veľký nákres nejakého kruhu. Všetci boli na jeho excesy už dávno zvyknutí, tak len potichu čakali kým im to všetko vysvetlí. „Milí moji, toto je môj nový projekt, ktorý som nazval Zem.“ „Vytvoríme celkom novú planétu, kde nasadíme rôzne formy života.“ „Dovolím si ich nazvať ľudia, zvieratá a rastliny.“ „Budeme to každý deň sledovať, ako veľkú realityshow.“  „Raz za čas im poskytneme nejaké vylepšenia a budeme sledovať ako sa s nimi popasujú.“ „A nakoniec príde veľké finále, to na čo sa teším najviac (znova sa rozrehotal), lúsknem prstami a celá tá „Zem“ sa zničí a neostane po nej ani zrnko prachu.“ „Čo na to poviete?“ „No nie je to perfektné?“ Všetci začali vášnivo tlieskať, aj keď sa im ten nápad vôbec nepozdával a najviac sa nepáčil Lucymu, ktorý bol zároveň aj najväčší odporca jeho praktík.

 Sedem dní, po tomto jeho vyhlásení o ňom nikto nepočul. Niekam sa proste vyparil a nepodával o sebe žiadne správy. Na ten ôsmy deň prikvitol do firmy a celý rozradostený každému oznámil, že prípravy sú dokončené a show sa môže začať. Všetci odložili svoju oveľa viac dôležitejšiu prácu, len kvôli jeho rozmaru a usadili sa pred obrovské plátno, kde sa mal premietať ten jeho úžasný projekt. Prv sledovali divne ochlpené stvorenia, ako bojujú s ešte väčšími divnými ochlpenými stvoreniami. Prešli si rôznymi obdobiami. Uvedomili si, že roky na tej „Zemi“ plynú oveľa rýchlejšie ako u nich. Plus prišli na jednu obzvlášť závažnú vec a to takú, že tie divné stvorenia, ktoré sa im postupom času zdali byť celkom sympatické, môžu hocikedy opustiť tú planétu a stratiť sa v čírej čiernote.

On to, len všetko sledoval a na tvári mu pohrával úsmev. Bol tak nadšený svojim dielom, že pár z najnižších podriadených vyslal na tú planétu, aby hlásali jeho veľkosť a tie bytosti mu nosili dary a obety. Potom v jeden z ďalších dní samého pozerania sa na všetky tie utrpenia a neprávo to Lucy už nevydržal a spravil to, čo sa nikto nikdy neodvážil. Predstúpil pred neho a povedal mu na plné ústa, čo si myslí o tom jeho projekte. Celá sála mlčala, neverili vlastným ušiam. Neverili, že niekto nazbieral dostatok odvahy sa mu konečne postaviť. On, to len počúval a celý čas mlčal. Napokon sa postavil pred neho a lúsknutím prsta ho zmenil na veľkú ozrutu s rohami na čele a šmahom ruky ho poslal do tej istej čírej černoty, ako ostatných na „Zemi“. V sále zavládol obrovský chaos. Odvšadiaľ sa ozýval krik a každý besnel. Vôbec sa im nepáčilo to čo spravil a Lucyho čin ich len naštartoval. Chytili ho a hodili presne na tú jeho planétu plnú utrpenia, ako obyčajnú bytosť, jednu z tých, čo sám vytvoril.

O nejakých pár chvíľ, v nemocnici pre chudobných sa po rokoch prebral z kómy zarastený tridsať ročný muž, ktorý si na nič nepamätal, dokonca ani na svoje meno a miesto odkiaľ pochádza.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

AUTO

Výrobu jediného osemvalca v histórii Škody stopla kríza

Škoda vyrobila len 49 kusov modelu 860.


Už ste čítali?